Napriek tomu rozvinuli systém budovania nemocníc a lekární, kde ako základ bolo ošetrovanie chorých vzdelanými lekármi. Vtedajšie medicínske poznatky sa naspäť do Európy dostali o mnoho rokov neskôr okľukou, prostredníctvom Arabov. Arabi sa oboznámili s antickou a byzantskou medicínou prostredníctvom prekladov základných diel do sýrčiny a hebrejčiny. Z týchto jazykov vznikli arabské preklady, ktoré dali základ ich vlastnej medicínskej škole. Náboženské predsudky voči krvavým výkonom mali Arabi výraznejšie ako kresťanské národy, preto sa ich chirurgia obmedzovala na liečbu úrazov, väčšie operácie sa vykonávali výnimočne. Malé výkony sa pomaly dostávali do rúk laikov. Zákaz pitiev nedovoľoval detailnejšie poznanie anatomických pomerov, čo bolo hlavnou prekážkou rozvoja odboru. Najznámejší arabský chirurg bol Abulkasim (koniec 10. a začiatok 11. storočia), ktorý napísal učebnicu arabskej chirurgie. Dokázal liečiť pečeňové abscesy ich vypustením, ošetroval prietrže ich repozíciou, odstraňoval kamienky z močového mechúra, otváral priedušnicu a i.. Približne v tej dobe žil a pracoval aj najznámejší arabský lekár, filozof, encyklopedista a básnik Ibn Sina, známy pod latinským prepisom Avicenna. Jeho kniha Canon Medicinae bola vrcholom vtedajšej lekárskej vedy. V Európe na prelome tisícročí zásahy cirkvi do medicíny viedli k vylúčeniu chirurgie z medicínskych odborov. Lekármi v „dobe temna“ boli väčšinou mnísi, pre ktorých bola krvavá medicína považovaná za nedôstojnú. Roku 1163 bol vydaný cirkevný edikt Ecclesia abhoret sanguine (cirkev sa hrozí styku s krvou), keď boli z oficiálnej medicíny vylúčené všetky chirurgické zákroky po cirkevnej aj právnej stránke. Vtedy vznikajúce kresťanské nemocnice (hospitium –hospital – špitál) prudko kontrastovali s byzantskými a arabskými, pretože v nich nebola zabezpečená starostlivosť lekára. Chirurgia sa vylúčením jej vyučovania z univerzít pomaly ale isto dostala na úroveň remesla, na jej vykonávanie nebolo už treba medicínske vzdelanie. Postupne sa ňou začali zaoberať príslušníci tzv. „nepočestných remesiel“ ako holiči alebo kati. Vývoj však pomerne rýchlo dospel ku vzniku samostatného remesla chirurg-barbier, ktorý vo svojom holičstve vykonával pomerne drastické chirurgické zákroky. Vytvárali sa samostatné cechy chirurgov (prvý vznikol v Paríži v polovici 13. storočia), ktoré podliehali klasickým cechovým zákonom. Učeň sa mohol vyučiť u svojho majstra, ktorý bol členom cechu, následne pred predstaviteľmi cechu skladal skúšku. V 14. storočí si cech chirurgov založil vlastnú školu Sv. Kosmu a Damiána. Napriek degradácii povolania mnoho vtedajších chirurgov nepreberalo iba zabehané postupy, ale prinášalo niečo nové z vlastnej empírie a experimentov. V 12. storočí chirurg Rogerius Fugardus, žijúci a pracujúci v Salerne, vydal príručku chirurgie, kde popisoval tíšenie bolestí pomocou narkoticky pôsobiacich rastlín a nové spôsoby šitia čreva. V 13. storočí predbehli svoju dobu chirurgovia Ugo Borgognone da Luca a jeho syn Theorodico, ktorí ako prví začali boj proti zaužívanej doktríne, že hnisanie rán je potrebné a zdravé. Ako antiseptikum používali alkoholové obklady (pre porovnanie, najbližšie s touto teóriou prišiel až chemik a prírodovedec Luis Pasteur takmer o 500 rokov neskôr paralelne s Ignácom Semmelweisom a na základe Pasteurových poznatkov vynašiel prvé účinné antiseptikum – karbol, lekár sir Joseph Lister M. D.). Hlavné centrum chirurgickej vzdelanosti sa presunulo do Francúzska, do Montpellier a Paríža. Počas chirurgickej doby temna, ktorá trvala od 3. do konca 15. storočia, sa nič významné alebo prevratné do odboru nezaviedlo, chirurgia spravila počas 1300 rokov iba malý krôčik dopredu. Pomaly však nadchádzala renesancia, keď sa opäť začala dostávať na výslnie, tam, kam právom patrí.

Ale o tom až nabudúce.

Fotogaléria ku článku

foto: archív redakcie

Súvisiace informácie

Ponúkate službu alebo produkt súvisiace s článkom? Toto je miesto pre Vašu reklamu. Neváhajte a zviditeľnite svoje podnikanie! Pridajte SEM svoj odkaz vo forme textu alebo obrázku, alebo s kontaktnými údajmi o Vás.
Ak chcete pridať Vašu reklamu pod tento článok, napíšte nám na náš email: info@magazinluna.sk

Súvisiace články

• Z HISTÓRIE MEDICÍNY: STAROVEKÁ CHIRURGIA