Zástancovia genetického inžinierstva poukazujú hlavne na jeho prínos pre medicínu a farmáciu, ktorý je zrejme nepopierateľný. Odvolávajú sa aj na skutočnosť, že genetické modifikácie vytvára istým spôsobom – aj keď s veľkými obmedzeniami - aj samotná príroda, a že človek sa ňou vlastne len inšpiroval. Napriek tomu existujú aj v kruhu vedcov veľké pochybnosti o morálnom rozmere takýchto neprirodzených zásahov do nášho prostredia.

Samostatnou kapitolou genetického inžinierstva sú však geneticky modifikované (GM ) potraviny, ktoré vstupom našej krajiny do Európskej Únie pomaly začínajú prenikať aj na náš trh. Výrobcovia geneticky modifikovaných plodín tvrdia, že sú lacnejšie, zdraviu neškodné a že vďaka nim je možné vyriešiť problém hladu vo svete. Je to však naozaj tak?

Asi najznámejšou a najrozšírenejšou geneticky modifikovanou plodinou je dnes sója, ďalej je to repka olejka, kukurica, paradajky, jahody, zemiaky a iné plodiny. Výnimkou však nie sú ani živočíšne produkty ako mlieko, mäso alebo vajcia, pretože väčšina GM plodín sa spotrebúva práve ako krmivo pre hospodárske zvieratá.


Kontroverzná teória
Genetická modifikácia plodín spočíva vo vynímaní a kombinovaní ich génov. Gény sú uložené v deoxyrybonukleovej kyseline (DNA) a tvoria konkrétne časti jej reťazca, ktorý má tvar dvojitej špirály. DNA je prítomná v jadre každej bunky organizmu a ak vieme, ktorý gén má na svedomí určitú vlastnosť, dá sa to využiť. Ak vyjmeme požadovaný gén a začleneníme ho do DNA iného organizmu, ovplyvníme tak jeho pôvodné vlastnosti. Genetické inžinierstvo však umožňuje zmiešať aj genetické informácie úplne odlišných druhov, čo vo voľnej prírode nie je možné – napr. gény morských rýb odolných voči mrazu vložiť do jahôd alebo gény baktérii, ktoré vylučujú jed zabíjajúci hmyz, vložiť do kukurice. Takéto zásahy však prinášajú aj riziká v podobe vzniku alergií (ak človek alergický na orechy v domnení, že je sóju, zje GM sóju s génom orecha ), no nezanedbateľné je aj riziko ohrozenia biologickej rozmanitosti v prípade, že sa GM plodiny začnú nekontrolovateľne šíriť vo voľnej prírode. Ich novozískané vlastnosti (ako napr. vnesená odolnosť voči chorobám, pesticídom a špecifickým podmienkam životného prostredia ) im dávajú výhodu v konkurenčnom boji s prirodzenými rastlinami a plodinami. Dnes je možné len ťažko predpovedať ako sa GM plodiny budú vo voľnej prírode správať a aký dopad na zdravie človeka a ekosystémy to bude mať.

O kontroverznosti GM potravín hovorí aj povinnosť ich označovania. Každá potravina aj krmivo obsahujúce GM prísady musia byť podľa legislatívy EÚ označené – t.j. na obale výrobku musí byť, aj keď len malými písmenami, uvedené, že obsahujú GM prísadu. Výrazný nedostatok v legislatíve je ale v prípade živočíšnych produktov ako je mlieko, mäso alebo vajcia, ktoré pochádzajú zo zvierat kŕmených GM krmivom. Takéto výrobky už podľa európskej legislatívy označené byť nemusia.


Šľachetnosť alebo vypočítavosť?
O šľachetnom cieli, kvôli ktorému údajne GM potraviny boli vytvorené, a ktorým má byť nasýtenie ľudstva, existuje tiež množstvo pochybností. Nejde iba o megalomanské zisky spoločností vytvárajúcich GM plodiny? Prečo potom tieto spoločnosti vytvorili aj technológiu pod názvom „terminátor“, ktorých podstatou je produkcia rastlín so sterilnými semenami, čím sa zabráni opätovnému používaniu osiva poľnohospodármi. Z toho by vyplývalo, že poľnohospodári budú každoročne prinútení k nákupu nového osiva od danej spoločnosti a k plateniu poplatkov.

Čo sa týka svetového hladu, dnes je už známa skutočnosť, že ľudia na svete nehladujú, pretože nie je dostatok potravín (v skutočnosti je ich na svete nadbytok), ale pretože sa k nim hladujúci nedostanú alebo si ich nemôžu kúpiť. Inak by napr. v Argentíne, ktorá je jedným z najväčších svetových vývozcov GM sóje, nezomierali deti od hladu. Mnohé rodiny jednoducho nemajú peniaze na to, aby si zadovážili jedlo. Hlavné príčiny hladu, ako je chudoba, sociálna nerovnosť, zlá distribúcia potravín, či neexistencia trvalo udržateľnej poľnohospodárskej politiky v rozvojovom svete, by len ťažko vyriešilo zavedenie nejakej technológie. Snaha nadnárodných korporácii ovládnuť pomocou genetického inžinierstva potravinový reťazec, situáciu skôr zhoršuje. Tieto spoločnosti si totiž nechávajú patentovať rastliny a zvieratá, aby za ne mohli inkasovať peniaze v podobe licenčných poplatkov.

Žijeme v spoločnosti, ktorá nám našťastie poskytuje možnosť výberu. Platí to aj pre rozhodnutie, či konzumovať alebo nekonzumovať GM potraviny. Ak však patríte medzi tých, ktorí GM potravinám nedôverujú, jednou zo spoľahlivých záruk ako sa im vyhnúť, je kúpa bioproduktov z ekologického poľnohospodárstva, ktoré sa pomaly rozširuje aj u nás na Slovensku. Ich kúpou získate záruku zdravších, chutnejších a GMO free produktov, ktoré sú navyše vyrábané kontrolovanými postupmi, ktoré sú prirodzenejšie a priateľskejšie voči zvieratám aj prírode.

Zdroj: www.zivica.sk

Zaradený v rubrike: Ekoštýl (všetky články v rubrike)
Článok bol prečítaný: 9727 krát

Fotogaléria ku článku

Foto: archív redakcie

Súvisiace informácie

Ponúkate službu alebo produkt súvisiace s článkom? Toto je miesto pre Vašu reklamu. Neváhajte a zviditeľnite svoje podnikanie! Pridajte SEM svoj odkaz vo forme textu alebo obrázku, alebo s kontaktnými údajmi o Vás.
Ak chcete pridať Vašu reklamu pod tento článok, napíšte nám na náš email: info@magazinluna.sk