"Asistoval jsem při neurochirurgickém odstranění extradurálních
kalcifikací ze zadní strany durálního vaku ve středu krční oblasti...Mým
úkolem bylo držet dura mater /vonkajší mozgový obal - pozn. aut./ ve
stabilní poloze s pomocí kleští, zatímco neurochirurg odstraňoval plak ...
Dura mater však nebylo možné udržet ve stabilní poloze. Cítil jsem se
trapně, že nejsem schopen zvládnout ani tak jednoduchý úkol. ... Vyšlo
najevo, že tento pohyb dura mater byl rytmický, přibližně osm cyklů za
minutu. Tato rytmická aktivita byla nezávislá na dýchaní pacienta i na
srdečním rytmu. JEdnalo se o další fyziologický rytmus. Vypadalo to jako
příliv a odliv tekutiny pŕítomné uvnitř durálního vaku. Ani neurochirurg,
ani anesteziolog ani já jsme nikdy předtím takový fenomén nespozorovali."
Toľko úryvok z knihy Johna Upledgera KRANIO-SAKRÁLNÍ TERAPIE.
Bol žiakom doktora Andrewa Taylora Stilla, zakladateľa osteo-patie.
Následným štúdiom zistil, že už pred ním sa zaoberali týmto javom Dr.
William Garner, osteopat - v roku 1900, a ďalších 30 rokov študoval tento
rytmus Dr. Sutherland, ktorý zistil, že lebečné švy umožňujú pohyb
jednotlivým častiam lebky, a vytvoril terapiu jemných pohybov, ktoré
pomáhajú pri abnormálnom rytme kranio-sakrálneho dychu.
Kranio-sakrálna osteopatia sa vyznačuje dvoma fyziologickými javmi :
pohybom medzi lebečnými švami, a rytmickým impulzom vo vnútry lebky, ktorý
sa líši od ostatných pulzácií. Tieto javy označujeme ako primárny kraniálny
impulz. RIadiacou silou je ľudský mozog a jeho systém tekutín.
Je tiež spojením fyzického tela a emocionálnych stavov, kde sa dajú
kraniosakrálnou terapiou uvolňiť aj hlboko poschovávané traumy a vzorce,
vytvárajúce bloky už na fyzickej úrovni.
Tento skoro novoobjavený funkčný fyziologický systém je úzko spätý s
nervovým, lymfatickým, endokrínnym, muskuloskeletálnym, vaskulárnym aj
respiračným systémom. Skladá sa z vlastného pohybu veľkého mozgu a miechy,
z pohybov mozgovomiešneho moku, z pohyblivosti vnútrolebečných a
vnútrochrbticových blán, pohyblivosti krížovej /sakrálnej/ kosti medzi
kosťami kĺbovými, z pohyblivosti kostí lebky a pohyblivosti telových
fascií, ktoré prepájajú membrány s ostatnými časťami tela pomocou
centrálnej nervovej sústavy.
Kranio sakrálny systém má vlastnosti polouzatvoreného hydraulického
systému, mozgovomiešny mok, prúdiaci z mozgových komôr a nadľahčujúci
mozog i miechu, tlmiaci nárazy, omývajúci jednotlivé časti a zapojený do
vnútornej komunikácie, vyplňuje tento systém a je skoro nestlačiteľný,
pohyb ktorý vykonáva je veľmi jemný, malého rozsahu, neovládateľný vôľou a
úplne podvedomý, je ako vlna prúdiaca zhora nadol a zdola nahor, od
lebečných kostí až ku krížovej kosti, kde ho môžeme aj naj)ľahšie
vyhmatať, ale tiež sa meria palpačne na fasciách, zápästiach, členkoch a
ramenách.
Prebieha v dvoch pohybových fázach, flexia a extenzia.
Pri flexii /nádychu/:
Kosti lebky sa rozšíria v priečnom /transverzálnom/ smere, krížová kosť
ide dopredu a nahor, periférne fascie v celom tele rotujú smerom von.
Pre extenzii /výdychu/:
Lebečné kosti sa zmenšia v transverzálnom smere, ale predĺži sa lebka v
predozadnom smere, krížová kosť ide dozadu a dolu, fascie sa zatvárajú
dovnútra.
Palpačným meraním tohto rytmu môžme vypozorovať zmeny, prípadne bloky, a
jemnou technikou zvanou Kranio-sakrálna terapia vrátiť do správnej
frekvencie a kvality. Bežná frekvencia je 8-12 opakovaní za minútu, jedno
môže trvať okolo 6 sekúnd. Jeho zvýšenie môžeme vycítiť pri horúčkovitých
ochoreniach či hyperaktivite.
Indikácie tejto terapie, kde môže dôjsť k zlepšeniu kvality života :
autizmus, astma, bronchitída, cerebrálna paralýza, depresia, DMO, enuréza
- nočné pomočovanie, epilepsia, Exoftalamus - vystúpenie oka z očnice,
horúčka, hyperaktivita detí, mentálna retardácia, ochrnutie tváre, tiky,
Ggaukóm - zelený zákal, chrípka, herpes, vysoký krvný tlak, infekčné
choroby, zápal spojiviek, bolesti hlavy - migrény, kŕče, Downov syndróm,
neurasténia, zápal stredného ucha, rachitída, nádcha, zápal nosohltanu,
nespavosť, závrate, skolióza, struma, hluchota, patologické zmeny chrbtice
...
Kontraindikácie : vnútrolebečné krvácanie, akútne zlomeniny lebky,
aneuryzma /výduť mozgových ciev/.
Systém kranio sakrálneho dýchania je možno tým najsilnejším prejavom
klasického života. Začína sa už v lone matky a pokračuje ešte 15 minút
potom, čo človek prestal dýchať a akékoľvek iné príznaky života už nie sú
hmatateľné.