„Zdravie človeka je merateľné zdravím jeho srdcovo cievnych kapilár“, tvrdil doktor Zalmanov.
Medzi organizmom človeka a vodou existuje tesná súvislosť. Rôzne druhy kúpeľov boli populárne už v starovekej Indii a Egypte, neskôr v Grécku. V starom Ríme kúpele v minerálnej vode nazývali balneum. Vodné procedúry zažili renesanciu opäť v 18. a najmä 19. storočí zásluhou kneipových kúr a priessnitzových kúpeľov. Pre pôsobenie na organizmus človeka sa používajú termické metódy: teplá, horúca alebo studená kúpeľ. Existujú vodné procedúry celkové, čiastočné sprchy, obklady, oblievanie vodou alebo kúpele. Viac ako pred 100 rokmi ruský profesor Zalmanov objavil špeciálny hydro terapeutický prostriedok „elixír zdravia“, ktorým je kúpeľ v živicovej zmesi. Kúpele otvárajú zúžené kapiláry, zlepšujú výživu orgánov a tkanív kyslíkom, a látkami obsiahnutými v krvnom obehu, zabezpečujú drenáž tkanív pre vylúčenie produktov metabolizmu. Svojimi účinkami vlastne obnovujú životaschopnosť buniek, tkanív, orgánov a celého organizmu človeka. Autorom metódy je ruský doktor Abram Slolomonovič Zalmanov /v zahraničí známy ako Alexander Salmanoff/
ALEXANDER /ABRAM/ SOLOMONOVIČ ZALMANOV
Liečil predstaviteľov revolučnej ruskej vlády vrátane Lenina. S jeho osobným súhlasom precestoval hlavné európske centrá medicíny na získanie skúseností od najznámejších lekárov tej doby. V roku 1921, vycestoval na stáž do Nemecka, aby študoval najvyspelejšie medicínske metódy toho času v špičkových medicínskych zariadeniach. Počas 8 rokov spravidla každé 3 mesiace menil nemocnicu alebo kliniku, ktorej postupy a výsledky skúmal. Venoval sa klinickej praxi a zároveň pracoval napríklad v inštitúte koloidnej chémie a fyziológie alebo v patologicko anatomickom inštitúte v Berlíne. Učil sa vodoliečbe u doktora Kneipa, profesorov Erba, Valinského, Vinternica a Schveningera. Študoval prácu Augusta Kroga, nositeľa Nobelovej ceny za objavy v oblasti krvných kapilár. Uvedomil si, že balneológia nie je schopná vyliečiť chronické ochorenia pohybového aparátu ani počas 5 – 6 týždňových kúpeľných pobytoch. Pochopil že je potrebné vytvoriť nový spôsob vodoliečby ktorá bude vychádzať z novej z humorálnej fyziológie človeka a ktorá bude akceptovať mechanizmus vodného metabolizmu a obnovovať mikrocirkuláciu na bunkovej úrovni. Metóda liečby živicovými kúpeľami, je výsledkom mnohoročnej práce doktora Zalmanova a odrazom jeho filozofie ktorou bral na zreteľ jednotu organizmu človeka.
Vlastnú liečebnú prax otvoril v Paríži, kde sa jeho metóda kapilaroterapie neskôr rozšírila a začala sa používať v nemocniciach a klinikách. Počas existencie ZSSR bola metóda úspešne utajovaná. Pre vládnuci režim nebolo žiadúce, aby sa ľudia v domácich podmienkach liečili a zotavovali. Do kníh profesora Zalmanova boli vnesené zmeny, tak aby sa metóda nedala používať v bežných podmienkach. Napriek tomu v kremeľských klinikách kúpele radi používali aj politici ako napr. Stalin a neskôr aj Brežnev. V posledných rokoch ich popularita rastie v krajinách bývalého ZSSR, kde sa informácie o metóde kúpeľov rozšírili a prípravky sa stali dostupnými. Metóda živicových kúpeľov má veľký úspech aj v súčasnosti v sanatóriách Švajčiarska, Nemecka a Talianska Používajú ich na očistu svojej kapilárnej siete aj ľudia v bežnom domácom prostredí, kúpajúc sa v zmesi vo svojich vaniach. Po sérii takýchto vodných procedúr sa človek cíti často ako znovuzrodený, obnovuje sa normálna činnosť pečene, dýchacích orgánov, ustupujú bolesti kĺbov, srdce prestáva divoko biť a nervy sa upokojujú.
METÓDA KAPILAROTERAPIE
Doktor Zalmanov používal celú škálu prostriedkov pre obnovu zdravia človeka, pri ktorých bral do úvahy celostnosť, jednotu organizmu. Tvrdil: „Neexistujú, lokálne, izolované ochorenia orgánov. Chorý je vždy celý človek. Neexistuje ani lokálne liečenie. Niet ani jedného terapeutického pôsobenia, ktoré by nebolo sprevádzané menšími alebo väčšími humorálnymi zmenami v organizme.“
Bol zástancom prirodzeného liečenia organizmu a vyjadroval nesúhlas s násilnými a neprirodzenými metódami oficiálnej medicíny, farmakologickým liečením, nasadzovaním antibiotík, zbytočným používaním skalpela. Popri hydroterapii, používaní obkladov, zábalov, naparovaní a rôznych fyzioterapeutických a vodoliečebných procedúrach bola hlavnou metódou jeho praxe „kapilaroterapia - kúpeľ v živicovej zmesi. A.S.Zalmanov poznal účinky hypertermických kúpelí Valinského. Boli však príliš dlhé. Preto hľadal spôsob ako skrátiť čas ich trvania. Začal skúmať, experimentovať. Počas svojej praxe sa stretol s faktom, že obyvatelia Sibíri netrpia na ochorenia pohybového aparátu, tak ako ostatní obyvatelia Ruska. V tých oblastiach často používali kúpele s obsahom ihličia zo stromov. Po rokoch experimentovania a výskumov objavil formulu dvoch živicových zmesí, ktoré sa stali základom „zalmanovových kúpelí“.
KAPILAROPATIA A KAPILARITÍDA
„Niet žiadneho fyziologického procesu, ktorého by sa nezúčastnili naše kapiláry“: hovorí doktor Zalmanov. Zúženie a rozšírenie kapilár zohráva dôležitú úlohu pri vzniku všetkých patologických procesov: traumách, alergiách, infekčných ochoreniach, toxických procesoch, narušeniach funkcií pohybového aparátu, dýchacieho systému, obličiek, tráviaceho systému, pokožky, zraku. Patologické zmeny kapilárnych membrán hrajú dôležitú úlohu aj v rozvoji srdcovo-cievnych a nervových ochorení. Kapilaritída a kapilaropatia sú základom každého patologického procesu. Pri všetkých ochoreniach je predovšetkým potrebné obnoviť priepustnosť kapilárnych membrán. Niet chorôb bez spomalenia pohybu medzibunkových kvapalín. Hydroprocedúrami sa urýchli pohyb týchto kvapalín a dosahuje sa úplnosť procesov okysličovania. Metódy kapilároterapie stimulujú procesy samoliečby a sú základom spontánneho obnovenia normálneho režimu organizmu. Patologické zmeny a fyziologické narušenie kapilárnych ciev nie sú len druhotným symptómom choroby, naopak sú jedným zo základných faktorov, príčin hlbokej patológie organizmu pri akejkoľvek chorobe.
USADENINY
Usadeniny zadržiavané v našom organizme (minerálne soli, amoniak, močovina, kyseliny, fosfáty, bilirubín a ďalšie) sa môžu ukladať v rôznych častiach nášho organizmu. Pokiaľ sa ukladajú v kĺbových dutinách, tak náš organizmus zareaguje artritídou, periartritídou, zápalom kĺbového puzdra alebo mazových vačkov - burzitídou. Ak sa usadeniny ukladajú v pokožke, organizmus môže na ich prenikanie zareagovať psoriázou, dermatídou, akné, ekzémom, inokedy svrbením. Keď sa toxické metabolity usádzajú v periférnych nervoch, rozvíjajú sa neuritídy a polyneuritídy, pri miechových nervoch radikulitídy. Ukladanie minerálnych usadenín v obličkách vyvoláva nefrolitiázu, s prítomnosťou piesku a kameňov, v močových cestách urolitiázu a cystolitiázu. Ukladanie cholesterolových a bilirubínových elementov v dutinách žlčníka spôsobuje cholecystitídy a cholelitiázy – vznikajú žlčové kamene. Ak sa metabolity ukladajú v malých tepničkách arteriolách, organizmus môže zareagovať hypertonickou chorobou, ak v cievach veľkých artérií arteritídou.
Ide o univerzálny spôsob ozdravenia organizmu. Kúpele zosilňujú látkovú výmenu , spúšťajú vylučovanie toxínov, stimulujú procesy samoregulácie a zlepšujú imunitu organizmu. Živicové kúpele sú efektívnym prostriedkom nielen pri ozdravovaní, ale slúžia aj na omladzovanie organizmu, sú profylaktikou predčasného starnutia, prostriedkom zlepšenia práceschopnosti, vitality a životného tonusu. Každá bunka je obrazom celého organizmu. Preto sa procesy prebiehajúce na úrovni bunky prejavujú aj na úrovni organizmu ako celku. Pokiaľ sa znižuje látková výmena v bunkách, takisto sa spomaľujú procesy metabolizmu aj na úrovni organizmu a na úrovni systémov. Procesy na úrovni buniek ovplyvňujú všetky vážne fyziologické a biochemické deje v organizme. Zhoršenie mikrocirkulácie a látkovej výmeny sa odráža aj na vonkajšom vzhľade človeka, objavujú sa vrásky, tkanivá strácajú pružnosť, objavujú sa problémy oporno-pohybového aparátu, vzniká celý rad menších a neskôr väčších problémov, organizmus stráca svoju rovnováhu. Vynikajúcim pomocníkom na obnovenie rovnováhy organizmu a na zlepšenie mikrocirkulácie na úrovni buniek sú zalmanovove kúpele – kapilaroterapia. Sú dva druhy zmesí :žlté kúpele a biela zmes, ktorých účinky sa líšia. Viac o každej z nich, o indikáciách a kontraindikáciách kúpeľov nabudúce.
TECHNIKA POUŽITIA HYDROPROCEDÚRY:
Pre použitie metódy sú potrebné: vaňa, teplá voda, nádoba na premiešanie emulzií, teplomer do 45 stupňov, prípadne zrkadlo, hodiny, alebo tlakomer, pokiaľ nepoznáme hodnoty svojho krvného tlaku. Počet opakovaní závisí od diagnózy, veku, stavu a reakcie na procedúru. Začína sa s použitím objemu 15 - 20 ml zmesi na vaňu (asi 100 l vody) a postupne sa dávky zvyšujú individuálne až na 40 - 45 ml na kúpeľ. Kúpeľ sa vykonáva najskôr 2 hodiny po jedle, aby sa nezaťažovala pečeň. V procese používania kúpeľov so živicovým extraktom sa môžu zosilniť príznaky chronických ochorení, v rôznych stupňoch a v rôznych prejavoch (bolestivý syndróm, tepelná reakcia, kožná reakcia, svrbenie,...) Sú to prirodzené a pozitívne príznaky, hoci subjektívne nie príjemné. V takomto prípade treba liečbu skorigovať, predĺžiť intervaly medzi procedúrami a „zmäkčiť „ podmienky: znížiť množstvo zmesi v kúpeli, teplotu vody a skrátiť dĺžku procedúry. Procedúra má niekoľko etáp, ktoré sú založené na obrovských skúsenostiach doktora Zalmanova, a ktoré nie je potrebné meniť.
ZLOŽENIE BIELEJ EMULZIE
• Terpentínová živica 45%
• Voda 50%
• Extrakt kôry vŕby 0,2 %
• Kyselina salicilová
• Detské mydlo
ZLOŽENIE ŽLTEJ EMULZIE
• Terpentínová živica 50 %
• Ricínový olej 20%
• Kyselina oleinová 15%
• Voda 13,4 %
• Extrakt vŕbovej kôry 0,2 %
• Hydroxid sodný / lúh sodný/
Použité zdroje: A. S. Zalmanov „Sekrety i mudrosť tela“
Robert Urgela
www.zivicovekupele.szm.com
aoum@atlas.cz