Takto by mal a takto zas nemal vyzerať úspešný podnikateľ, toto by sme mali a hento zasa nemali robiť, aby sme boli in. Len štíhla žena môže byť krásna, len svalnatý vyšportovaný metrosexuál je muž v kurze. Kto vyhrá spevácku súťaž? Kto je najtalentovanejší? Často nejde ani tak o schopnosti, ako o to, ako vyzeráme navonok, koľko škandálov sme schopní na verejnosti vyrobiť, koľko párov topánok a koľko večerných šiat či kožuchov znesie naša peňaženka. Čím viac hmoty máte a čím menej vás bolí zaobstarať si haldy nepotrebných vecí, tým ste úspešnejší.
Cítite sa byť úspešný? Cítite sa byť krásny? Čo na to všetko vaše vnútro? Môžete sa s hrdosťou postaviť oproti „hviezde“ zo šoubiznisu a necítiť sa menejcenný, menej dôležitý, menej hodnotný? Dokážete sa s láskou na seba pozrieť do zrkadla?
Každý z nás má obdobia, v ktorých by najradšej neexistoval, v ktorých by chcel, aby svet bol iný. Každý má právo na to, aby sa cítil mizerne. To nikomu neberiem, emócie, aj tie, ktoré my nazývame negatívnymi a ktorých sa všetci chceme „zbaviť“ veriac, že budeme lepšími ľuďmi, majú svoj účel a opodstatnenie. Bez polarity by náš svet nemohol existovať. Ľudstvo ako také k tomuto štádiu raz dospeje, ale to už bude iný systém, iný svet. Tu a za takýchto okolností to však nejde. Čo sa však dá urobiť, je to, že si dokážeme uvedomiť túto polaritu a vedome dokážeme kompenzovať to „zlé“ v nás, že tie negatívne emócie vyjadríme konštruktívnym spôsobom a tým ich zbavíme ničivej sily. Toto je cesta vzostupu každého jednotlivca a v zásade aj celého sveta. Každý však musí pracovať presne tam, kde je. Sme vždy na tom správnom mieste a v tom správnom čase. Sme tu najmä sami pre seba, až potom pre druhých. A sme v jadre veci. Prečo potrebujeme mať toľko hmotných vecí? Prečo sa snažíme navonok vyzerať dobre, bez toho, aby sme sa zamysleli nad tým, či nám to vyhovuje, či predsa len by sme to nemohli urobiť inak, ako „sa to od nás vyžaduje“? Kto je ten, kto diktuje, ako sa máme cítiť, čo robiť a ako vyzerať?
Na jednej strane všetci radi podliehame „trendom“, vymysleným autoritám z reklám, radi sa necháme ako malé slepé ovečky viesť tými hore, „elitou“. Nepotrebujeme si overovať odbornosť lekára nútiaceho nám tú správnu zubnú pastu, slepo veríme, že lekárska komora naozaj schvaľuje očkovanie, že naozaj tento liek je bezpečný. Na druhej strane stojí naša slobodná vôľa, oháňame sa tým, že máme právo slobodne sa rozhodovať. Čo však pokladáme za „slobodu“? Môžeme sa slobodne rozhodnúť len pre tie možnosti, ktoré nám ponúka „elita“ a „odborníci“ tohto sveta, len pre tie ich „bezpečné“ produkty, myšlienky či názory. Skutočná sloboda je stále potláčaná, pretože skutočne slobodný človek je hrozbou väčšou než atómová bomba. Je hrozbou pre biznis tých „múdrych“, tých, ktorí to s ľudstvom „myslia dobre“. Zmysel a chuť skutočnej slobody nepoznáme.
Skúste si niekedy všimnúť, o čom sa ľudia medzi sebou rozprávajú. Ako vyjadrujú svoje názory, čo ich zaujíma. Budete žasnúť, keď zistíte, v akej „zlatej klietke“ žijú a myslia si, že tento miniatúrny priestor je všetka múdrosť sveta.
Jedným dychom vám budú hovoriť o tom, aký je Ježiš Kristus, čo pre nás urobil, aký láskavý a múdry je Boh a na druhé nadýchnutie začnú nadávať a zlostiť sa, aký je svet hrozný.
Čo mňa najviac zarazilo, je to, ako sa staviame k svojmu telu a zdraviu. Od „odborníkov“ lekárov čakáme, že za nás urobia potrebné kroky. Očakávame, že nám predpíšu „zázračnú tabletku“, po ktorej okamžite budeme zdraví. Oni nám vychádzajú v ústrety. Predpisujú nám „zaručene účinné“ lieky, ktoré zaiste vyriešia naše problémy. Nevadí, že sa tak nestane, oni predsa vedia, čo robia, nikto nie je dokonalý. Je to predsa lekár, on vie najlepšie, čo je pre vás dobré. Niekomu to nedá a začne sa pýtať na súvislosti svojich zdravotných problémov. Lekára to prekvapí a odbije vás tým, že tomu by ste aj tak nerozumeli, že to je komplikované, že sa s tým musíte naučiť žiť, že aj horšie býva a vy máte byť vlastne spokojný človek. On nemá veľa času a neštudoval predsa preto, aby vám „zadarmo dával prednášky“, on je tu na to, aby vás „liečil“. Odídete s dlhým nosom a budete radi, keď vám znova predpíše nejaký nový liek ďalšej generácie.
Doma sadnete k počítaču, zadáte do vyhľadávača kľúčové slová, prípadne si objednáte z knižnice odbornú literatúru a začítate sa. Zrazu môžete pochopiť celú tú mašinériu okolo zdravotníctva a biznisu. Zrazu vám je jasné, že zdravý sedliacky rozum je asi to najcennejšie vo vás, čo vám ostalo a objavíte, že múdrosť sa automaticky nezískava pri udelení diplomu.
Zistíte, že lekár je rukojemníkom „vedy“ a zároveň rukojemníkom „pacienta“, že možno kedysi bola chuť pomáhať a skutočne liečiť, ale zrazu pod vplyvom nátlaku a finančného vydierania „tých hore“ (farmaceutické spoločnosti – biela mafia) a „tých pohodlných dole“ (klasickí pacienti) akosi vyprchala a zapadla milostivým prachom zabudnutia. Pre istotu, pre vidinu čistého svedomia.
Človek – pacient si celý svoj život žije, lepšie povedané prežíva, pod heslom: „Žijem len raz, telo má ísť do hrobu zhumpľované“. A tu je zakopaný pes. Veriaci kresťania Slováci! Veru hovorím vám, neurážajte týmito heslami Boha! Veríte, že Boh vám daroval telo, v ktorom prebýva duša. Chodíte do kostola a staráte sa, aby ste dušu mali čistú (ako a nakoľko vám to funguje, o tom si povieme inokedy), ale o telo sa nezaujímate. Hádžete do seba umelé potraviny, ktoré s dielom Boha nemajú nič spoločné. Sú dielom omylného človeka - človeka manipulátora. Čím viac čipsov a koly zjete a vypijete, tým viac škodíte nielen telu, ale aj duši. Strácate silu, životnú vitalitu slúžiť Bohu, podliehate reklamám a mylným idolom doby. Necháte so sebou ľahšie manipulovať, prenecháte zodpovednosť za seba tým druhým, ktorí vás ľahšie využijú na svoje ciele. Nie ku vášmu prospechu, ale k svojmu. Čím viac „živej“ stravy zjeme, tým viac cítime prítomnosť Boha. Boh stvoril prírodu a nás, aby sme jej múdro vládli. Namiesto toho sa prírody bojíme, odstrkujeme ju a urážame tým dar, ktorý máme od Boha. Mrháme svojou silou, mrháme príležitosťou „pracovať na vinici Pána.“
Okolo nás dennodenne vídavame podnikateľov na krásnych autách. Vídavame aj tých, ktorí si môžu dovoliť len malé autíčko strednej triedy. Majetkové rozdiely ma teraz nezaujímajú. Chcem povedať len toľko: Ani jeden človek, ktorý vlastní auto, by v živote nenalial do svojho auta nekvalitný benzín alebo naftu. Každý pravidelne mení olej a robí údržbu auta, ako len najlepšie vie. Ale rovnako ten istý človek dokáže do seba naliať dva litre koly každý deň, zjesť čipsy či hamburger, vyprážaný rezeň a za tým úžasne zdravým obedom ešte do seba napratať „chutný maslový zákusok“. Mňam... A potom príde za lekárom a chce od neho zdravie v tabletke! Taký úžasný kresťan, taký zodpovedný a vzdelaný to človek! Zabudol, odkiaľ vyšiel. Z prírody, ktorá je dielom Boha a je živá a ponúka sa človeku ako dar. My hrdí a vzdelaní ľudia tento dar len tak premrháme.
Ak sa odvážime tvrdiť, že telo má ísť do hrobu zhumpľované, tak urážame svoju podstatu, Boha, ktorý nás stvoril, dal nám slobodnú vôľu a múdrosť vyciťovania správneho. Ak si myslíme, že telo má byť bez údržby, tak nerešpektujeme ani základné zákony fyziky, chémie a prírody, nehovoriac už o zákonoch Božích.
Ak ale vyzdvihujeme len telo a ducha nevnímame, tak sme rovnako zišli zo správnej cesty. Ak sa podriaďujeme diktátu doby o tom, ako by sme mali vyzerať, čo by sme mali robiť, ako žiť, tiež sa dostávame do pasce obchodu s ľudskou zodpovednosťou a hlúposťou. Nie sme slobodní a strácame nielen svoje zdravie, ale aj samých seba.
Zdraví, krásni a úspešní môžeme byť len vtedy, keď zdravým sedliackym rozumom pochopíme súvislosti. Súvislosti medzi zdravím, láskou, prírodou a Bohom, súvislosti medzi zodpovednosťou za svoj život a vlastným šťastím a odhodláme sa žiť podľa seba. Slobodne a múdro, s múdrosťou, ktorá sa nezískava s udelením titulu.
CENTRUM BIOREGENERÁCIE SKENAR
ČSA 25, 974 01 Banská Bystrica
tel: 0907023122
www.skenarcentrum.sk
mail: skenarbb@gmail.com