Vnútorný hlas
Počuješ ma ty tam hore? Počuješ ma ty tam dole? Kde si? Skrývaš sa? A Tvoja náruč ochrany, útechy? Kde nocuješ, keď ťa nevidím? Tvoje oči? Pozerám sa na Teba, a nevidím Ťa. Len tiene v lese a koruny pučiacich, milujúcich sa stromov. Vietor odnáša správu myšlienok do neba. Tak tu stojíš, a nepočuješ nič. Len myšiaky nad hlavou sa začínajú pripravovať na nočné párenie. Krikom chránia svoje revíry. Ty však stúpaš stále nahor. Tŕne sa Ti mihajú do očí a Tvoja aura nasiakla pachom lesa. Modlíš sa k Bohu. Bohom. Starým, dávnym bytostiam. Chceš niečo nájsť. Čosi Ťa tlačí stále stúpať viac a vyššie. Možno až nad Tvoju vlastnú úroveň. Chceš sa presadiť a netušíš ako. Hľadáš vonku. Hľadáš vpravo. Hľadáš možno i kúsok za Tebou. Hľadáš pomocnú ruku. Tretie oko? Hľadáš svetlo v oblaku. Hľadáš prsty s obrúčkou? Hľadáš prekvapenú chvíľu, alebo odloženú samotu pri rohu? Otvorenú knihu so záložkou? Hľadáš. Ale nachádzaš? Čo vlastne hľadáš? Si pod stromom a hľadáš jeho konáre. Si pod stromom a hľadáš jeho silu. Si pod stromom a hľadáš jeho korene. Si pod stromom a hľadáš jeho bytosti. Si pod stromom a hľadáš jeho podstatu. Si pod stromom a hľadáš jeho slzy. Si pod stromom a hľadáš jeho srdce... och... Človek! A čo tak na chvíľu sa tým stromom aj stať? Byť ním? Vtedy sa najviac naučíš. Čo potrebuješ, keď Ťa smútok tlačí do kúta? Osamelosť prenajíma? Čo potrebuješ? Cítiš beznádej. Kam ísť? Čo cítiš? Kde sa vryli Tvoje stopy do sveta?
Vzývanie Vnútorného Boha...
Ste hlas. Ženie Vás vpred. Rieka tečúca mocným veľtokom. Tento svet nie je dobrý, ani zlý. Tento svet je len odrazom Vás. Tento svet ste Vy a nikto nemá právo Vám ho brať. Vnucovať iné svety. Ste dokonalý tvor. Jestvujúca náruč plná Slnka a sily. Bojujete Váš život. S vervou a slávou. Každým okamihom rastie Vaša sila a múdrosť. Každým násobením Vašich buniek žijete. Výdychy a nádychy sa mihajú pred očami a zaplavujú i posledný chĺpok tela. Vaše telo je majestát. Silné a krásne. Mocné. Ozvučené Vašou dušou. Pohlaďte ho. Pobozkajte. Pozrite sa do zrkadla a viďte sa v ňom nahý. Tak čo? Kto vlastne ste? Kto? Ste strom! Statočné srdce a ladný pohyb. Silný úsmev a každý Váš krok zanecháva stopy. Vo skalách v búrkach i krupobití. Váš pohľad pučí jarou. Všetko vôkol rozkvitá. Ste lúkou v tomto svete. Potrebuje Vás. Inak by ste tu nemohli byť, keby si tu byť nemali. Ste sám o sebe nádherný a jedinečný poklad. Žiarite a Vaša zástava večne plápolá v srdci pravého a nesmierne oddaného človečenstva - víťazstva. Pokoj Vašej duše násobí jej veľkosť. Tak ako teraz stojíte, sedíte, či ležíte, tak si krásny - človek. Tak ste posvätnosť tohto okamihu a nič, nikto Vám ju nemôže zobrať, pretože ste sám o sebe hrdinom. Ste bojovník so svetelným mečom pre ochranu spravodlivých. Ukážte svoju silu a dostane sa jej Vám viac. Vaša zástava chráni vlastné srdce. Ste amulet Vesmíru. Vaše oči žiaria pokojnou harmóniou súladu. Prekvitáte podstatou a dívate sa smerom nahor, pretože hľadáte. Skúste zatvoriť oči a nazrieť do seba. Čo nachádzate? Koho tam objavujete? Aké svety? Aké ozvučenie tam nastavujete? Akou silou? Ako rezonujete, priateľ môj? Ako objímate? Ako milujete? Ako si vážite ľudí okolo? Ako chodíte svetom? Ako sa bozkávate? Ako dokážete pohladiť a vypočuť? Ako viete, že viete? Ako sa dnes cítite? Aký ste mali deň? Najväčšia posvätnosť človeka spočíva v jeho hodnotách o ktoré sa môže oprieť a tie ho udržia. Udržia aj jeho rodinu, najbližších i priateľov. Je sám o sebe hodnotou a budúcim pokoleniam zanechá silné myšlienky. Tak poďte! A smejte sa. Hýbte Vašou dušou tak ako chodíte nohami po rozpálenom piesku snov. Prebuďte sny do tohto svet a oblečte ich do kabátu seba. Predajte seba sebe a kúpte si za to niečo pekné. Čo vás poteší a usmejete sa nad tým. Čo Vás nakŕmi a oteplí. Čo Vás posilní a očistí. Len Vy to môžete urobiť. Tak sa vezmite do svojich rúk a pozrite sa na to. Čo tam vidíte? Pozrite sa na odkaz Vašich predkov, lebo ním ste. Ste výsledkom Vašich minulých životov. Vládcom vnútorného Vesmíru a máte na výber ako korunou si ozdobíte hlavu. Viete panovať? Sebe? Kraľovať? Zastať sa slabších a krotiť bezcitných? Milovať ženu? Milovať deti? Milovať a objímať svet tak nežne a pritom tvrdo, prísne bojovať s krutosťou, temnom? Vaše stopy sa už trochu črtajú v skale. Poďte a kráčajte sám. Dokážete to. Spoliehať sa na dav je slabosť. Vyviera z nej hadí jed. Pijete ho? A čo tak čerstvá horská voda spod machovej skaly? Čo tak ona? Oživí? Hej. Ale prečo potom stále lahodí hadí jed? Že je ochutený a pekne vonia? Ale je to jed. Tak sa už konečne prebuďte a straste sa toho strachu, obáv a pochýb vo Vás a vykročte nahí do Svetla sveta. Pretože ste. Nič neriešte. Ste a hotovo. Ste akí ste. Máte takým byť. Tak ako voda omieľa na jej dne tvrdé a ťažké kamene, tak buďte aj Vy. Staňte sa jedným z tých kameňov a prijmite omieľanie. Aj tvrdosť je boží dar! I voda čo Vás omyje a okreše na okruhliak, ktorým potom malé deti hádžu so smiechom žabky. Ste podstata Vášho sveta a tak len jedným krokom dokážete preskočiť veľa skokov. Keď Vás niečo ženie, choďte! Keď Vám niekto plače v objatí, pohlaďte ho a povedzte mu o jeho sile. Keď sa potknete, poďakujte sa zemi. Chcela Vás objať. Keď si narazíte hlavu, poďakujte sa tvrdosti, pretože ona Vás učí jemnosti. Bez nej by ste nevedeli aké je to byť stromom vo vetre. Tvrdosť je dobrá. I úcta. Všetko s čím sa stretáte vo Vašom bytí je Vám darom. Náhoda nie je. Je len toto jediné, dokonalé a podstatné identické bytie tu na Zemi a vo Vás samom. Ste chodiaca podstata Vašej duše, tak ju využite a prestaňte piť ten hadí jed, čo Vás oberá o život. Zamyslite sa nad sebou a pozrite sa ešte raz na seba. Držíte sa predsa v dlaniach, tak sa pochopte! Prečítajte si, čo ste napísali a pošlite to najprv vašej duši a srdcu. Potom Bohu a bytostiam, každému človeku na tejto planéte zázrakov. Vzývajte Vášho vnútorného Boha! Nemyslite na to, čo je vpravo i vľavo. Hlavná podstata Vás, ste len Vy sám. Len tak môžete odísť. Na chvíľu. Na pár dní odíďte preč a zastavte sa na pokraji skaly. Vidíte tú krásu? Nie je tu zhon mesta, pretvárka ľudí, či faloš pouličných predavačov. Nie je tu nič, čo by rušilo. Je tu len Boh nad vami a bytosti v lese. Nik z nich nechce, aby ste ich velebili. Ale každý dúfa, že nájdete ich časť vo Vás samom. To potom nebude potreba klaňať sa iným ideálom, náukám, predstavám. Len vy ste ten najmocnejší na svete. S pokorou a priznaním, sa skloňte k zemi. Pobozkajte ju. Cítite? Celé telo vrie a Matka Zem sa pre Vás potvára v zázračnú sonátu pokoja. Hľadí. Usmieva sa a z očí jej padajú slzy ako hrachy. Padajú do Vás. Oživujú. Ste jej dieťa. Odpúšťa Vám. Už nič iné nepotrebujete. Máte seba i požehnanie Matky Zeme. Máte to, čo Vás bude chrániť a držať korene v spojení. Tak sa postavte. No ukážte sa! Ste krásny, silný! Pristúpte sem k ďalšej skale. Stojíte na nej a prstami visíte vo vzduchu. Vpravo je šípový ker, zasypaný voňavou farbou leta. Cvrčky šľahajú svoje melódie v ticha lesa a vtáci v korunách stavajú hniezda. Ste teraz Tvoj a Svoj. Len takto dokážete pomáhať svetu a iným ľudom. Len ak vy sám pochopíte kto vlastne ste a utvrdíte sa v sebe. Len tak si môžete pritiahnuť do života milovaného človeka s ktorým celú noc strávite v objatí, bez slov. Len tak sa neskôr môžete posadiť čestne na Váš navŕšený hrob a odísť inam. Ste sám sebe pánom. Ale teraz ste tu a chcete ešte žiť, tak sa pozrite dole, koľko je tam krásy a pôvabu. Všade samé lesy - dubové. Všade samé tajomstvá - svetové. Všade samé poklady - pre Vás. „ Och mocná a krásna podstata Vesmíru prijmi ma za Tvoje dieťa a Tvoje posolstvo, pretože som sa prebudil a povstal som z popola mojich spomienok. Povstal som a teraz tu stojím nahý a plný dojmov. Ruky dvíham k nebu a chcem sa vypršať zo seba. Dvíham ich a dvíham, rukami pripíjam na tento svet. Rukami sa milujem, rukami jem, rukami bojujem. Srdcom spievam a cítim, mysľou konám a vidím. Som tu, som Tvoje dieťa prebudené, ktoré klope na nebeskú bránu pre vstupenku. Zem mi dala požehnanie a teraz klopem tu. Viacej a silnejšie.“ Oči sa napĺňajú svetlom a Slnko zahalili tiene stromov. Vtáci stíchli a pošepkali letu spomienky na jeseň. Mláďatá predčasne vyleteli z hniezd a zháňajú Vám potravu. Semená, bukvice, žalude, srdce, česť, silu. Všetko to zjedzte. Nasajte do seba a položte na oltár srdce. Stávate sa. Ste! A dosť! Vzývate a oživujete Vášho vnútorného Boha, preberajúceho sa z driemot. Vstáva a z jeho rúk padajú ťažké reťaze. Kosti rinčiace pri ohyboch v kĺboch hlasne spievajú pieseň počiatkov. Cítite jeho silu a majestát. Majestát Boha vo Vás. Ste bojovník a ste sám v sebe tým najčistejším tajomstvom stvorenia. V každej sekunde sa stávate viacej Vami. Vo Vašich dlaniach už vidíte ametysty, jantáre, rubíny. Cítite teplo domova i odolnosť kostí Vašich predkov priamo pod kolenami. Ste požehnaný Vesmírom a Božskou energiou Svetla. Dostávate meč. Svetelný. Prestávate vidieť tmu a rozlišuje už tvary Vášho Boha. Ste bojovník. Podstata. Ste tu. Aj pre iných. Pretože už taký byť môžete. Už ste sám sebe pánom a našli ste seba v šere sveta. Osvetlili ste sa Zemou i Vesmírom. Mocné a svetelné bytosti, ktorých podmanivo fialovo-zlatá farba siaha až za horizonty stoja s Vami a sú Vami. Tak počúvajte ich spevu a žite ich dychom. Ich tepnami, pretože to oni pre Vás cedia krv. Boli ste dlho smädní. Z hadieho jedu sa človek často opije. Z kobylieho mlieka naberáte jas. Pijete vodu z dažďa a topíte v dlaniach sneh na seba. Tak sa vypijete a zostanete stále zavlažený. Ste pôsobením všetkých svetových strán. Všetkých posvätných živlov v kruhu rovnoramenného kríža. Ste oheň. Živíte teplom svet a ľudí okolo. Ste kresadlo Vášho sveta. Kremeň s ocieľkou. Dubové práchno nosíte v strede hrude. Tak ho zapáľte a uvidíte ako mocnosti tohto sveta stoja pri Vás. Už nie ste sám a ani ste neboli. Nikdy. Vždy ste s niekým. Vždy ste oheň, ktorý si určuje hranice, aby nepálil. Určuje si jeho silu a moc kam môže horieť. Doletieť. Ste očistný živel Bohov. Zem. Majestátna a príťažlivo zemitá atmosféra a rozkoš sveta, ktorá Vás stále objíma. Matka Zem. Vlhká a úrodná Matička milovaná. Ako raz budete umierať, keď nepoznáte túto Matku? Ako raz budete žiť, keď nemilujete Matku? To je súlad, to je pocit plnosti. To je celibát sveta. Vzduch. Široký a očistný živel velebený Vašim dychom a pľúcami. Stojíte tu a Vaše pľúca sa ním živia. Stojíte tu. Posledný Mohykán. Ako kráľ Artuš na kopci v plnej zbroji a stojíte tu ako Vy. Vaše vlasy a pokožka dýcha celým povrchom jej pórov. Bytie je založené na vzduchu a Vaše kroky plávajú vzdušnými perinami pokoja. Cítite ten pocit? Nadýchať sa do pľúc a vypustiť seba do sveta? Ten studený a vlhký ranný vzduch? Rieka Vody. Voda! Skúste si nahlas hláskovať toto slovo. Voda. Ponorte sa. Trblietavý závoj vodnej oddanosti. Postavte sa k rieke a precíťte tú dokonalosť vodného toku. Prináša so sebou mnoho energií, ktoré hovoria. Hovoriace energie. Vstúpte končekmi prstov do plytčiny pod brehom a skúste splynúť s tokom. Rieka je živá, voda je živá. Tiež i horský prameň. Piť z neho je pravým božím požehnaním! Život sám! Rozjímajte, oddávajte sa a skúste preciťovať. Nakvapkajte si na pokožku vody z rieky i v zime a započúvajte sa do pukotu jej toku pod ľadom. Praskajú ľady, praskajú i Vaše obaly, múry, ktorými ste sa obklopili. Zvuk potoka v šume lesa je jeden z najnádhernejších zážitkov pre dušu aké svet pozná. Voda. Zem. Oheň. Vzduch. Niet väčšieho majestátu v Prírode. Alebo poznáte väčší?
Kurz vedomého Seba
Máte v sebe silu vašej duše. Ona to vie. Rozhodla sa inkarnovať na tento svet a vybrala si práve to telo aké máte, miesto narodenia, čas, krajinu. Máte v sebe posvätnosť a úctu okamihu. Skúste sa definovať. Priblížte sa čaru nočného lesa. Spievajte, či len tak pískajte vlastnú melódiu. Aká by bola? Z čoho by sa skladala? Bola by nádherná, pretože tak to cítite. Vložili by ste do nej práve to, zo seba. Možno i smútok by ste tam nahrali. No a? Veď aj to ste Vy, preto sa prijmite takí akí sa javíte vo Vás. Nahrajte seba na notovú osnovu a pustite si skladbu zo záznamu. Čo by ste tam dali? Smiech? Radosť? Plač? Vzdychy? Krik? Objatie? Detský smiech, či zvuk lesa s havraním šepotom? Ak sa aj teraz trápite, je to dobre. Malo sa to diať a udiať, pretože ste si to pritiahli. Aj toto Váš učí! Prijmite všetko vo Vás a skúste menej potlačovať veci a nálady. Ak plačete smútkom, aj to je krásne. Ak spadnete na zem, má to svoje čaro. Ak sa zasmejete, hýbe sa Vám srdce do strán. Niet smrti, je len prechod. Niet choroby, je len výzva. Niet smútku, keď ho prijmete s vďakou. Posvätnou a tichou Vďakou. Váš vnútorný Boh potrebuje von. Pridlho spal. Pridlho. Koľko rokov? Koľko životov? Nepotrebujete hľadať Boha tam, kde nie je. Pretože Boh je všade. I vo Vás samých, keď sedíte a čítate tento článok. Ste kozmickým darom pre iných. Súčasť vyššieho celku a skupiny ľudí hľadajúcich rovnaké hodnoty. Ste nachádzajúci. Už viete, čo ste hľadali. Cítite pevnú zem pod nohami, teplo blízkeho ohňa pri Vás a vo Vás, fúka Vám do tváre ranný vietor a dážď mokrí vlasy. Ste šťastní. Prepojení a múdri. Zachovajte si však svoju dôstojnosť. Prejavujte svoju silu a priamosť. Ukážte druhým Vaše hranice a keď ich niekto prekročí, zasiahnite. Aj vlci majú svoje revíry. Ďalej už nechodia, lebo rešpektujú. Skúste to aj Vy. Každý človek má v sebe úžasný, jemu vlastný svet. Majte to na pamäti. Objavujte a milujte tieto svety a s úctou k nim vzhliadajte. Poďakujte sa farbám Vašej aury, farbám dúhy i farbe krvi, ktorú ste vyliali za ochranu Vašich blízkych, či rodiny, ženy, dieťaťa. Malo to tak byť. Máte všetko, čo potrebujete. Máte Seba. Už nič iné netreba. Alebo máte iný názor....?
Peter Gašparík
www.petogasparik.estranky.sk